Always Far Away
Keď človek vyrastá v marginalizovanej komunite kočovných cirkusantov, dôležité obdobie dospievania, v ktorom sa formuje jeho osobná identita môže byť náročné. Aj na malé dieťa sa už hľadí ako na profesionálneho športovca, od ktorého sa očakávajú náročné výkony - triky vo veľkých výškach, či s lietajúcimi nožmi. Toto je špecifická realita našich protagonistov - Vojta a jeho bratov Nikolasa a Vencu.
Kočovný spôsob života Lánikovcov determinuje aj ich vzťahy. Keďže sú každý týždeň v inom meste, vidia síce kus sveta, no priatelia prichádzajú a odchádzajú. Dlhodobé hlbšie vzťahy je nemožné udržiavať, no cirkusanti sa o to aj tak pokúšajú, aspoň cez sociálne siete. Na tých je Vojto akousi malou celebritou, ale úprimne sa porozprávať nemá veľmi s kým. Súčasťou jeho dospievania je aj zvykanie si na nedobrovoľnú samotu.
Jednou z mála stálych vecí vo Vojtovom cirkusantskom živote je jeho najbližšia rodina, na ktorú je preto o to viac naviazaný. V snahe zapáčiť sa rodičom sa Vojto spočiatku podriaďuje ich vôli a trénuje, čo mu prikážu.
Deti si každý deň obliekajú masky, ktoré im vnucujú rodičia. Tradícia je bremeno, ktoré si predávajú z generácie na generáciu. Najvyšší imperatív znie: Hrať sa musí! Vojto sa ale v priebehu rokov postupne vymedzuje voči rodičom. Nechce skončiť ako provinčný artista, vlastne celý kočovný spôsob života sa mu začína postupne protiviť.
Vo filme budeme sledovať proces utvárania Vojtovej mnohovrstevnatej identity. Jeho dozrievanie v mladého muža, artistu či cirkusanta sa bude odohrávať počas nadobúdania nových skúseností a vedomostí, ale aj pod vplyvom náročných tréningov, ktoré artistov nútia ísť na hranicu svojich fyzických schopností. Film bude úvahou o tom, do akej miery človeka prostredie determinuje, a do akej miery môže byť v role, ktorú hrá pre druhých, šťastný.
Kočovný spôsob života Lánikovcov determinuje aj ich vzťahy. Keďže sú každý týždeň v inom meste, vidia síce kus sveta, no priatelia prichádzajú a odchádzajú. Dlhodobé hlbšie vzťahy je nemožné udržiavať, no cirkusanti sa o to aj tak pokúšajú, aspoň cez sociálne siete. Na tých je Vojto akousi malou celebritou, ale úprimne sa porozprávať nemá veľmi s kým. Súčasťou jeho dospievania je aj zvykanie si na nedobrovoľnú samotu.
Jednou z mála stálych vecí vo Vojtovom cirkusantskom živote je jeho najbližšia rodina, na ktorú je preto o to viac naviazaný. V snahe zapáčiť sa rodičom sa Vojto spočiatku podriaďuje ich vôli a trénuje, čo mu prikážu.
Deti si každý deň obliekajú masky, ktoré im vnucujú rodičia. Tradícia je bremeno, ktoré si predávajú z generácie na generáciu. Najvyšší imperatív znie: Hrať sa musí! Vojto sa ale v priebehu rokov postupne vymedzuje voči rodičom. Nechce skončiť ako provinčný artista, vlastne celý kočovný spôsob života sa mu začína postupne protiviť.
Vo filme budeme sledovať proces utvárania Vojtovej mnohovrstevnatej identity. Jeho dozrievanie v mladého muža, artistu či cirkusanta sa bude odohrávať počas nadobúdania nových skúseností a vedomostí, ale aj pod vplyvom náročných tréningov, ktoré artistov nútia ísť na hranicu svojich fyzických schopností. Film bude úvahou o tom, do akej miery človeka prostredie determinuje, a do akej miery môže byť v role, ktorú hrá pre druhých, šťastný.