NEAR LIGHT - Second Lives of Murderers
The lives of three young inmates interweave as they strive to rebuild their lives, grappling with guilt and societal misconceptions.
From the Czech Republic to Italy and Romania, the protagonists gain exclusive access to a rehabilitation program that allows them to travel from prison to work each day, existing in a limbo between incarceration and the outside world.
The series is character-driven, with each episode exploring a core theme of reintegration. Parental relationships serve as a narrative thread, anchoring the dramatic reconnection of the young inmates with society.
Each story highlights the duality of their lives, with the mystery of their crimes gradually unfolding through suspenseful cliffhangers at the end of each episode.
The justice system provides a backdrop, revealing the varied approaches across countries and sparking a broader discussion about second chances.
These extraordinary life stories are examined through a human, intimate, and subjective lens, capturing the inmates’ struggles and aspirations as they attempt to build a new life.
As we delve deeper into their journeys, one question emerges: can a life be rebuilt while another has been taken?
From the Czech Republic to Italy and Romania, the protagonists gain exclusive access to a rehabilitation program that allows them to travel from prison to work each day, existing in a limbo between incarceration and the outside world.
The series is character-driven, with each episode exploring a core theme of reintegration. Parental relationships serve as a narrative thread, anchoring the dramatic reconnection of the young inmates with society.
Each story highlights the duality of their lives, with the mystery of their crimes gradually unfolding through suspenseful cliffhangers at the end of each episode.
The justice system provides a backdrop, revealing the varied approaches across countries and sparking a broader discussion about second chances.
These extraordinary life stories are examined through a human, intimate, and subjective lens, capturing the inmates’ struggles and aspirations as they attempt to build a new life.
As we delve deeper into their journeys, one question emerges: can a life be rebuilt while another has been taken?
Always Far Away
Keď človek vyrastá v marginalizovanej komunite kočovných cirkusantov, dôležité obdobie dospievania, v ktorom sa formuje jeho osobná identita môže byť náročné. Aj na malé dieťa sa už hľadí ako na profesionálneho športovca, od ktorého sa očakávajú náročné výkony - triky vo veľkých výškach, či s lietajúcimi nožmi. Toto je špecifická realita našich protagonistov - Vojta a jeho bratov Nikolasa a Vencu.
Kočovný spôsob života Lánikovcov determinuje aj ich vzťahy. Keďže sú každý týždeň v inom meste, vidia síce kus sveta, no priatelia prichádzajú a odchádzajú. Dlhodobé hlbšie vzťahy je nemožné udržiavať, no cirkusanti sa o to aj tak pokúšajú, aspoň cez sociálne siete. Na tých je Vojto akousi malou celebritou, ale úprimne sa porozprávať nemá veľmi s kým. Súčasťou jeho dospievania je aj zvykanie si na nedobrovoľnú samotu.
Jednou z mála stálych vecí vo Vojtovom cirkusantskom živote je jeho najbližšia rodina, na ktorú je preto o to viac naviazaný. V snahe zapáčiť sa rodičom sa Vojto spočiatku podriaďuje ich vôli a trénuje, čo mu prikážu.
Deti si každý deň obliekajú masky, ktoré im vnucujú rodičia. Tradícia je bremeno, ktoré si predávajú z generácie na generáciu. Najvyšší imperatív znie: Hrať sa musí! Vojto sa ale v priebehu rokov postupne vymedzuje voči rodičom. Nechce skončiť ako provinčný artista, vlastne celý kočovný spôsob života sa mu začína postupne protiviť.
Vo filme budeme sledovať proces utvárania Vojtovej mnohovrstevnatej identity. Jeho dozrievanie v mladého muža, artistu či cirkusanta sa bude odohrávať počas nadobúdania nových skúseností a vedomostí, ale aj pod vplyvom náročných tréningov, ktoré artistov nútia ísť na hranicu svojich fyzických schopností. Film bude úvahou o tom, do akej miery človeka prostredie determinuje, a do akej miery môže byť v role, ktorú hrá pre druhých, šťastný.
Kočovný spôsob života Lánikovcov determinuje aj ich vzťahy. Keďže sú každý týždeň v inom meste, vidia síce kus sveta, no priatelia prichádzajú a odchádzajú. Dlhodobé hlbšie vzťahy je nemožné udržiavať, no cirkusanti sa o to aj tak pokúšajú, aspoň cez sociálne siete. Na tých je Vojto akousi malou celebritou, ale úprimne sa porozprávať nemá veľmi s kým. Súčasťou jeho dospievania je aj zvykanie si na nedobrovoľnú samotu.
Jednou z mála stálych vecí vo Vojtovom cirkusantskom živote je jeho najbližšia rodina, na ktorú je preto o to viac naviazaný. V snahe zapáčiť sa rodičom sa Vojto spočiatku podriaďuje ich vôli a trénuje, čo mu prikážu.
Deti si každý deň obliekajú masky, ktoré im vnucujú rodičia. Tradícia je bremeno, ktoré si predávajú z generácie na generáciu. Najvyšší imperatív znie: Hrať sa musí! Vojto sa ale v priebehu rokov postupne vymedzuje voči rodičom. Nechce skončiť ako provinčný artista, vlastne celý kočovný spôsob života sa mu začína postupne protiviť.
Vo filme budeme sledovať proces utvárania Vojtovej mnohovrstevnatej identity. Jeho dozrievanie v mladého muža, artistu či cirkusanta sa bude odohrávať počas nadobúdania nových skúseností a vedomostí, ale aj pod vplyvom náročných tréningov, ktoré artistov nútia ísť na hranicu svojich fyzických schopností. Film bude úvahou o tom, do akej miery človeka prostredie determinuje, a do akej miery môže byť v role, ktorú hrá pre druhých, šťastný.
La Mona
After twenty-one years in the jungle, La Mona lays down her weapon. At just fourteen, she joined Colombia’s largest rebel army, seeking survival and purpose. When peace finally comes, she leaves the mountains to begin again, but starting over is not simple. She struggles to reconnect with the son she was forced to abandon and to redefine herself in a society that calls her a terrorist. When tragedy strikes, she learns that peace offers no protection from the past. As vengeance tempts her, La Mona must choose: return to arms or break the cycle of violence consuming her family and her country. Filmed over seven years, this is an intimate portrait of a woman shaped by war and tested by fragile peace.
No Offence
In Međimurje, a small Croatian region shaped by tensions between the Croatians and Roma, the arrival of Nepalese workers is a catalyst for bringing back unresolved conflicts.
We follow three Croatian grandmothers all named Ana, three Roma football players and three Nepalese workers in the food industry who almost literally feed everyone else. The exploration of collective identity reveals the cycle of discrimination repeating: those once seen as victims, like the Roma community, now discriminate the Nepalese.
Breaking the cycle, it’s not only an observation, but intervention: we bring otherwise completely segregated groups together. With light approach to serious issues the film breaks the fourth wall with humour, creating empathy while initiating a much needed dialogue.
We follow three Croatian grandmothers all named Ana, three Roma football players and three Nepalese workers in the food industry who almost literally feed everyone else. The exploration of collective identity reveals the cycle of discrimination repeating: those once seen as victims, like the Roma community, now discriminate the Nepalese.
Breaking the cycle, it’s not only an observation, but intervention: we bring otherwise completely segregated groups together. With light approach to serious issues the film breaks the fourth wall with humour, creating empathy while initiating a much needed dialogue.